Hubárska sezóna v plnom prúde
Hubárčenie je u nás na Slovensku v podstate národný šport. Len čo trochu zaprší a oteplí sa, zhruba 70 % národa popadne košíky a zmizne kdesi v lese. Tešíme sa ako na lesklé klobúky, tak na chvíľku ticha, vôňu ihličia aj na tú tradíciu, ktorú si tak úspešne odovzdávame z generácie na generáciu. Každý z nás má práve teraz pred očami živý obrázok svojho dedka či mamičky, ako pri stole čistia hríby starým zatváracím nožíkom so zahnutou čepeľou a miestnosťou sa šíri ich vôňa. Aj keď sa doba plynule posúva ďalej, tie najlepšie princípy zostávajú rovnaké. Dobrý košík, ostrý nôž a vrodený inštinkt, kam šliapnuť, ktorý bude horký a ako to všetko spoznať.
V tomto článku sa spolu pozrieme na to, ako si hubárčenie ešte o chlp spríjemniť tou správnou výbavou, ako v lese spoznať tie najlepšie miesta a čo s úlovkom urobiť, aby z neho bola tá najlepšia kulajda, akú ste kedy jedli. Skrátka - ako na huby ako profíci!
Obsah
- Ako vybrať hubársky nôž a čo by mu nemalo chýbať
- Prečo staviť na drevenú rukoväť
- Osvedčený Tip: Personalizovaný hubársky nôž ako darček
- Kedy a kde na Slovensku hľadať huby?
- Ako správne odrezať hubu alebo Kto má teda pravdu?
- Čo si vziať so sebou na huby (Výbava hubára - Checklist)
- Ako spracovať huby po zbere
- Kulajda: recept na poctivú polievku z čerstvých či sušených húb
- Kedy inokedy než teraz
Ako vybrať hubársky nôž a čo by mu nemalo chýbať
Správny hubársky nôž spoznáte podľa krátkej, zvyčajne 5 až 8 centimetrov dlhej čepele, ktorá je mierne zahnutá. Tento tvar však nie je na parádu ani len tak zo zvyku, zahnutie totiž kopíruje okrúhly tvar hlúbika (nohy) hríba, takže ju odrežete čisto a jedným ťahom bez toho, aby ste zbytočne rýpali do podhubia.
Čo sa týka čepele, väčšina skúsených hubárov volí nehrdzavejúcu oceľ. V lese je vlhko, často prší a samotná huba obsahuje veľa vody a vlhkosti. Uhlíková oceľ síce skvele drží ostrie, ale vo vlhkom prostredí vám veľmi rýchlo sčernie a začne hrdzavieť, oveľa častejšie trpí koróziou. Nerez je prakticky bezúdržbová, po príchode ju stačí utrieť, naostriť a máte pokoj!
No a každý vie, že kvalitný a poctivý nôž na huby má na konci rukoväte štetec, ideálne z kančích štetín. Prečo? Pretože je najlepšie očistiť hubu od ihličia a hliny hneď na mieste. Doma potom v kuchyni nebudete mať nečistoty z lesa ani červíky a slimáky, ktorí si na hríbiku chceli pochutnať ešte pred vami. Ďalším plusovým bodom sú zúbky na čepeli, ktorými ľahko „oškrabete“ hrubé nečistoty z nohy huby a čepeľ sa vďaka zúbkom navyše lepšie otvára a zatvára.
Prečo staviť na drevenú rukoväť
Možno si hovoríte, či na materiáli rukoväte vôbec záleží. Z čisto praktického hľadiska je drevo jednoducho o ligu či dve vyššie než plast aj kov. Vlastne než akýkoľvek materiál…
- Nekĺže: Aj keď máte mokré ruky od dažďa alebo slizkých masliakov, drevo sa v dlani drží isto a len tak ho v ihličí nestratíte!
- Nestudí: Keď vyrazíte do lesa za studeného októbrového rána, drevená rukoväť je príjemne teplá na dotyk, zatiaľ čo kovu či plastu sa chlad dlho drží.
- Nie je ťažký ani nespadne: Drevené nože sú takzvane solidné, nijako zvlášť sa neprenesú, ako nože kovové, avšak napriek tomu o nich vo vrecku viete, na rozdiel od tých plastových, (čo je ďalší plusový bod pre tých, ktorí ich zo zvyku strácajú!)
- Nemá sa za čo hanbiť: Nôž s drevenou rukoväťou k lesu jednoducho patrí. Navyše, čím dlhšie ho používate, tým krajšiu patinu získa.
Pokiaľ ide o starostlivosť o hubársky nôž, nie je to žiadna veda. Stačí nenechávať nôž na dne mokrého košíka cez noc. Ak chcete nožíku dopriať o chlp viac starostlivosti, môžete rukoväť pretrieť kvapkou obyčajného alebo ľanového oleja, ale ruku na srdce, väčšina z nás to aj tak neurobí a nožíky skvele fungujú roky aj bez toho. U nás v ČistéDrevo.sk sa zameriavame práve na tieto poctivé kúsky, ktoré niečo vydržia. (Ak však už náhodou ošetrujúci olej na drevo doma máte, trebárs aj ten na drevené kuchynské dosky, ničomu neuškodí ho predsa len raz za čas použiť. Stačí ho rozotrieť ľahkou látkou či vreckovkou, nechať chvíľu pôsobiť a prebytok oleja následne zotrieť.)
Osvedčený Tip: Personalizovaný hubársky nôž ako darček
Ak hľadáte darček pre vášnivého hubára, personalizovaný hubársky nôž s gravírovaním je stávka na istotu. Na drevenú rukoväť vám vygravírujeme v podstate čokoľvek. Od klasiky, ako je hubársky nôž „Kráľ hubárčenia“ ako darček pre otca, (či „Kráľovná hubárčenia“ pre mamičku), alebo „Dedo, pán hríbov“, ten perfektný hubársky nôž pre dedka, až po vlastné mená alebo vtipné prezývky, ako je „Lovec klobúkov“, alebo napríklad ich Postrach!
Je to síce maličkosť, ale urobí z obyčajného všedného nástroja osobnú aj vtipnú záležitosť, ktorú žiadny hubár len tak z ruky nepustí. (Navyše si potom môžete raz za čas ich vydarené úlovky nárokovať!)
A že sa vaše dieťa prvýkrát vypravilo do lesa? Aj ono môžete vybaviť nožíkom „Hubár junior“, či s jeho menom. Budú to potom predsa len brať o čosi vážnejšie!
Kedy a kde na Slovensku hľadať huby?
„Tak čo, už rastú?“ To je najčastejšia otázka sezóny (a niekedy ju počúvame ešte dlho predtým). Krátka odpoveď na „Kedy na huby?“ je „po daždi.“ Tá dlhšia odpoveď väčšinou závisí od kombinácie dažďa a teploty. Ideálny čas vyraziť je približne 7 až 12 dní po výdatných dažďoch, keď sa vlhkosť dostane k podhubiu a nasleduje stabilné, mierne oteplenie počasia (ideálne 15 až 25 °C).
Kde hľadať podľa druhu stromov:
- Ihličnaté lesy (smreky, borovice): Tu hľadajte klasické smrečiaky, hnedé hríby (pánske hríby), suchohríby, kuriatka alebo rýdziky.
- Listnaté lesy (duby, buky): Domov dubákov, kozákov alebo vzácnejších bronzových hríbov.
- Pod brezami: Tu takmer s istotou nájdete brezové kozáky.
- Okraje lesov a lúky: Ideálne miesta pre bedle, šampiňóny alebo plávky.
- Pne: Ak narazíte na staré pne či spadnuté kmene, hľadajte podpňovky alebo hlivu ustricovú (tá dokonca rastie aj v zime).
Na Slovensku sú vychýrenými hubárskymi revírmi Malá a Veľká Fatra, Slovenský raj alebo Vysoké Tatry. Pravdou však je, že ak viete, kam ísť, naplníte košík v podstate v každom väčšom (aj menšom) lese od západného Slovenska až po hranice. Povedzme to takto: celá republika je ich plná, keď máte trošku trpezlivosti a vycibrený čuch! Ak hľadáte prehľad tých najobľúbenejších húb a na čo ich použiť, skvele vám poslúži tento náš článok!
Denná doba: Najlepšie je byť v lese skoro ráno. Nielen kvôli konkurencii ostatných zapálených hubárov, ale aj kvôli svetlu. Ranné šikmé slnko krásne zvýrazňuje kontúry klobúkov v lístí a ihličí a huby sú po noci čerstvé a pevné. Navyše budete doma včas na dopoludňajší vyprážaný syr či kulajdu na obed!
Ako správne odrezať hubu alebo Kto má teda pravdu?
Toto je večná téma diskusií od krčiem po internetové fóra. Niekto verí Wikipédii a niekto nedá na rady praprababky. Pravda je taká, že podhubie je rozsiahla sieť pod zemou a samotný spôsob odtrhnutia plodnice ho nijako zásadne nepoškodí. Tak teda - vyviklať alebo odrezať?
Najšetrnejší je spôsob kombinácie oboch:
- Hubu opatrne vyviklajte alebo vytočte zo zeme. Tým získate celý hlúbik, čo je dôležité aj pre správne určenie druhu (niektoré jedovaté huby majú pri zemi špecifické znaky, ako je tzv. *kalich smrti pri muchotrávke zelenej, prípadne aj pri ďalších jedovatých druhoch muchotrávok.)
- Miesto, kde huba rástla, ihneď prikryte machom alebo lístím. Tým zabránite vysychaniu podhubia.
- Až potom použite nôž na odkrojenie a očistenie spodnej časti od hliny a na kontrolu červivosti.
Odrezanie priamo pri zemi sa odporúča skôr pri hubách, ktoré rastú v trsoch (napríklad podpňovky), aby ste zbytočne nepoškodili tie menšie okolo.
Pozor: *Kalich smrti je biela, voľná pošva na spodku hlúbika, čiastočne ukrytá v zemi, a požitie aj malej časti tejto plodnice môže byť smrteľné kvôli silným toxínom poškodzujúcim pečeň a obličky!
Čo si vziať so sebou na huby (Výbava hubára - Checklist)
Aby ste sa z lesa nevracali otrávení (či už v prenesenom alebo doslovnom zmysle), alebo s mokrými ponožkami, nikdy nepodceňte prípravu.
- Prútený košík: Základ. V igelitke sa huby zaparia a znehodnotia skôr, než sa vrátite k autu. Košík vetrá a huby v ňom zostanú pevné, navyše sa nepomačkajú ani nepolámu. Môžete ho tiež pri okružnom zbere položiť na vlhkú zem, košík na vás vždy na mieste počká a doma ho stačí nechať uschnúť.
- Hubársky nôž s drevenou rukoväťou: Ideálne ten so štetcom. (A ešte ideálnejšie ten s vaším menom!)
- Dobré topánky: Pevná obuv, ktorá nepremokne v rannej rose ani v blate.
- Repelent: Pretože kliešte, komáre aj muchničky dokážu akýkoľvek výlet spoľahlivo pokaziť.
- Nabitý mobil a offline mapy: Ak nie ste práve za domom, v hustom lese aj na horách sa človek stratí rýchlejšie, než by si rád priznal. Zvlášť teda ak hľadá v kruhoch.
- Voda a desiata: Hubárčenie je celkom telocvik. Desiata je skvelou odmenou, ale zároveň také posedenie v tichu na pni stojí za to, či už máte košík plný, alebo nie. Nezabudnite na termosku s vodou či teplým čajom a kuksa či termohrnček toľko miesta v batohu tiež nezaberú!
- Pršiplášť: Pre istotu.
- Papierové vrecko: Keby ste náhodou našli hubu, ktorú nepoznáte a chcete si ju doma v pokoji určiť podľa atlasu (čo nepoznáte, totiž nedávajte k ostatným jedlým nálezom).
- Väčšie vrecko či taška na odpadky: Nenechávajte v lese nič, čo tam nepatrí.
Ako spracovať huby po zbere
Huby by ste mali spracovať ideálne do 24 hodín. Sú plné vody a bielkovín, takže sa kazia podobne rýchlo ako mäso. Ak sú pevné a zdravé, vydržia v chladničke v otvorenej nádobe do druhého dňa.
- Ako doma huby čistiť: Čistite ich nasucho. Voda hubám neprospieva, nasiaknu ju a stratia chuť. Použite štetec na noži alebo aj mierne navlhčenú handričku/vreckovku.
- Ako doma huby sušiť: Huby nakrájajte na 3 až 5 mm hrubé plátky. Sušte na sitách, v sušičke (do 50 °C) alebo na šnúre. Nikdy huby nesušte na novinách, farba z tlačiarenskej černe sa do húb vpije a z kulajdy sa stane písmenková polievka (a ľahko toxická). Usušené huby musia byť chrumkavé a správne by sa mali lámať. Skladujte ich vo vzduchotesných pohároch s bobkovým listom (proti moliam).
- Ako doma huby mraziť: Huby pred zmrazením krátko poduste na troche masla alebo ich aspoň sparte vodou. Surové huby po rozmrazení často zhorknú a stratia textúru.
- Ako nakladať huby: Malé hríbiky, kuriatka alebo rýdziky sú vynikajúce v octovom náleve. Krátko ich povaríte v osolenej vode, prepláchnete a zalejete horúcim sladkokyslým nálevom. Vo vyvarených pohároch pridáte cibuľu, korenený nálev a buď ich môžete nechať chytiť horúcim nálevom, alebo ich sterilizovať pre dlhšiu trvanlivosť.
Kulajda: recept na poctivú polievku z čerstvých či sušených húb
Aj tí, ktorí nad hríbikmi ohrnú nos, si na túto klasiku často potrpia. Táto verzia kulajdy je krémová, sýta a presne tak akurát kyslá.
Ingrediencie:
- 1 liter kuracieho alebo zeleninového vývaru
- 200 g čerstvých húb (alebo hrsť sušených, vopred namočených)
- 250 ml smotany na šľahanie (aspoň 31 %)
- 3 zemiaky nakrájané na kocky
- 3 lyžice masla a 3 lyžice hladkej múky na zápražku
- 2 lyžice octu (podľa chuti)
- Soľ, korenie, štipka cukru
- Čerstvý kôpor (nešetrite ním)
- Vajcia (voliteľné, podľa počtu stravníkov)
Postup:
- V hrnci rozpustite maslo, zaprášte múkou a urobte svetlú zápražku. Zalejte ju studeným vývarom, poriadne rozmiešajte a priveďte do varu.
- Pridajte zemiaky, osoľte, okoreňte a varte približne 10 minút.
- Medzitým si na panvici na troche masla orestujte čerstvé huby. Ak máte sušené, pridajte ich aj s vodou, v ktorej sa namáčali, rovno do polievky.
- Keď sú zemiaky takmer mäkké, vlejte do polievky orestované huby a smotanu. Nechajte spoločne krátko povariť, aby polievka zhustla.
- Odstavte z ohňa. Teraz môžete dochucovať a okoreniť, pridajte ocot, cukor a nakoniec kopu nasekaného kôpru. Už nevarte, aby kôpor nestratil farbu a chuť.
Polievku môžete pokojne servírovať na krásnom drevenom podnose s ešte trochou čerstvého kôpru, pažítkou či petržlenovou vňaťou na ozdobu. Kto to tak má rád, môže polievku ozdobiť strateným vajcom.
Bon appétit!
Kedy inokedy, než teraz
Hubárčenie je sto vecí. Je to pokojná prechádzka v lese rovnako ako skoré vstávanie a hon na klobúky, aby vám ich nikto iný nevyzbieral. Je to tiež praženica na chalupe hneď po zbere a je to aj dôkladné sušenie a hríbiky, ktoré prevoňajú celú kuchyňu na dlhé týždne. (A hlavne je hubárčenie kulajda z čerstvých húb!) Môžete chodiť na huby sami alebo s celou rodinou. Dokonca je úplne jedno, či domov prinesiete celý košík dubákov alebo len pár suchohríbov na zemiakovú polievku.
Najdôležitejšie je vlastne to, čo v hubárčení hľadáte vy, a to nemusí byť len o hríboch. Chvíľka na čerstvom vzduchu vám dá presne to, čo potrebujete, a to aj v momentoch, keď presne neviete, čo to je. A s poriadnym prúteným košíkom po boku aj poctivým nožom na huby vo vrecku, (ktorý vám sadne do ruky jedna báseň a k tomu nesie vaše meno), je celý tento zážitok zase o kúsok lepší.
Tak nech rastú a zase nabudúce!